I my spomíname a blahoželáme

Bránou tohto stánku vzdelanosti prešlo už veľa žiakov, ktorí spočiatku snáď i bojazlivo prekročili prah tejto školy, aby sa najprv ako malí prváčikovia oboznámili so základmi vyučovania - čítania, písania i počítania. Postupne sa obzor ich vedomostí z roka na rok rozširoval v oblasti mnohých vedných i spoločenských predmetov.

Školu si ťažko predstaviť bez učiteľa. Tak je to i v našom prípade. I my, učitelia dôchodcovia, sme plným priehrštím rozdávali, čo sme mali - vedomosti, schopnosti, zručnosti, lásku i porozumenie. Boli sme súčasťou nám zverených detí. Tešili nás ich úspechy, nadobudnuté vedomosti, podržali sme ich často pri nezdaroch, pri rozhodovaní vybrať si správny smer v živote.

Dnes sú to už dospelí ľudia, ktorí zastávajú zodpovedné miesta v oblasti hospodárskeho, spoločenského i kultúrneho života. Hoci uplynulo veľa rokov, tešia nás i teraz ich úspechy, či už oznámenia o ukončení školy, získaní diplomu, doktorátu, o vytvorení šťastných rodín, o uplatnení sa v živote i stretnutia s ich usmiatymi tvárami. To je dôkaz toho, že žiak a učiteľ tvoria dvojicu, ktorú ani po rokoch nemožno úplne rozdeliť. Veď oni boli naši žiaci a my ich učitelia.

K jubileu školy pristupujeme ako gratulanti. Prajeme našej škole mnoho úspechov pri výchove a vzdelávaní detí a tiež lepšie spoločenské a finančné ohodnotenie pedagógov. Pri 40. výročí treba spomenúť i tých pedagógov, ktorí už opustili naše rady. Im patria tie najkrajšie spomienky, slová vďaky, uznania a obdivu:

„Kolegyne a kolegovia! Hoci nie ste medzi nami, v našich srdciach a spomienkach budete mať vždy popredné miesto. Česť vašej pamiatke!“

                                                                                                                                                   Za bývalých pedagógov Mgr. Košťálová, učiteľka na dôchodku