Pred niečo viac ako štyridsiatimi rokmi bol
na periférii Trnavy, v originálnej mestskej
štvrti Kopánka, pri ceste do Špačiniec okraj
poľa porastený burinou, kam s obľubou
ľudia vyhadzovali smeti. Bola to zrejme náhoda,
že práve toto miesto niekto vybral za lokalitu,
kde bude stáť nová škola. Tým sa celkom zmenil
duch tohto miesta. Z plochy na pokraji
záujmu sa začalo vytvárať niečo, čo sa výrazne
zapísalo do sŕdc mnohých ľudí a častokrát
zna ne ovplyvnilo ich životné osudy.
Keď v roku 1964 zasadli do lavíc novej školy prví žiaci a predstúpil pred nich novovytvorený pedagogický zbor, netušili, že sú prvou kapitolou histórie inštitúcie, ktorá si dokázala vydobyť významné miesto medzi trnavskými školami. Už po niekoľkých rokoch mohli na otázku: "Kam chodíš do školy?" s hrdosťou odpovedať: „Na sedmičku.“
Na čo mohli byť hrdí? Na pekný areál školy, považovaný za najkrajší zo všetkých trnavských škôl, ktorý je dielom práce generácií žiakov a učiteľov pôsobiacich na škole. Na úspechy, ktoré škola dosiahla v rôznych oblastiach. Na žiakov, ktorí sa dobre uplatnili a stali sa známymi a uznávanými. Je toho ešte oveľa viac, ale o tom sa píše na nasledujúcich stránkach tejto publikácie.
Možno majú a mali aj niektorí iní, tak ako ja, pocit, že po vkročení do areálu „našej školy“ vstúpili na, svojím spôsobom, výnimočné miesto. Nedá sa to jednoducho vyjadriť slovami, iba naznačiť. Jedinečnosť tohto miesta sa vytvárala počas celej jej štyridsaťročnej existencie. Vytvárali ju ľudia, ktorí tu pôsobili, mnohí aj celé desaťročia, a zanechali nezmazateľnú stopu nielen v histórii školy, ale i v dušiach žiakov a kolegov, žiaci svojimi pestrými vlastnosťami, zvedavými otázkami, huncútstvami, úspechmi i neúspechmi, jednoducho svojimi typickými črtami.
Myslím si, že už nemusím pokračovať v objasňovaní jedinečnosti miesta, pretože to sa dá jedine precítiť. A že tomu tak bolo a je, dokazuje i táto publikácia venovaná štyridsiatemu výročiu školy. Z článkov učiteľov i žiakov priam vyžaruje originálna atmosféra školy, z ktorej kúsok všetci nosíme v sebe. Ja len dúfam, že naša škola sa dožije i osláv 50. výročia, obohatená o ďalšie úspechy a hlavne príjemné spomienky ľudí, ktorí na tomto mieste strávili nezabudnuteľnú časť svojho života.
Ďakujem všetkým, ktorí prispeli svojimi spomienkami a hlavne tým, ktorí obetovali veľa času a energie na to, aby táto publikácia vznikla.
Mgr. Ján Šaškovič, predseda rady školy