Svojim učiteľom
Niekedy rozmýšľam a zamýšľam sa | Učitelia moji,keď budem starší, | ||
a pýtam sa, prečo som tu. | a inakší, ako ste si vy želali, | ||
či naozaj viete, že som vám zverený | ak zbadáte, že so mnou vzniká iný život, | ||
na niekoľko rokov, | azda aj cudzí,ktorý sa nepodobá vášmu, | ||
ale nie ako váš majetok. | zostaňte mi priateľmi, čo ma chápu takého | ||
Nemáte ma tak, | aký som. | ||
ako sa nadobúdajú veci | Darujte mi lásku, čo prijíma, | ||
a potom sa s nimi narába, | dôveruje a sprevádza, | ||
kým lahodia. | aby som ju aj ja spoznal | ||
Patrím vám,kým mi prejavujete dôveru | a získal odvahu ďalej ju darovať. | ||
a preberáte zodpovednosť | Učitelia moji, aj vaším pričinením | ||
za môj život. | môžem nájsť sám seba, ľudí a svoj život. |
.
.